Kráčali stále ďalej po ceste, ktorú vôbec nepoznali a len sem-tam jeden z nich niečo povedal. Nie že by sa dobre nepoznali, alebo sa nemali o čom rozprávať – práve naopak – boli najlepšími priateľmi už dlhú dobu. Práve teraz im však do reči nebolo. Možno preto, že pár hodín dozadu sa nepekne pohádali a povedali si veci, ktoré si najlepší priatelia nehovoria. A možno aj preto, že nevedeli ako táto ich cesta dopadne a boli dosť znepokojení z toho, že nevedeli, čo ich čaká za ďalšou zákrutou. Kráčali už dlho a stále neboli poriadne ani len na začiatku svojej púte.
Mlčky kládli jednu nohu pred druhú , keď v tom jeden z nich prehovoril :
“Počuj, mrzí ma to .“
“Nemusí, je to rovnako moja chyba, ako tvoja. Vedel som, že sa ti páči.“
„A ona to vedela tiež.“
„Aj tak to podľa mňa spravila len a len preto, aby nás rozdelila. Je to sviňa.“
„Asi máš pravdu, ale strašne pekná sviňa.“
„No to asi áno, ale aj tak stále iba sviňa. Vieš, ale fakt by som nebol rád, keby sa jej to podarilo. Teda keby sa jej podarilo rozoštvať nás proti sebe.“
„Neboj sa. Nepodarí!“
„Tak fajn, ale aj tak si na také veci budeme musieť dávať väčší pozor.“
„Hej, to budeme, lebo prejsť celú cestu mlčky tak ako tých pár hodín do teraz, tak sa asi obesím na najbližšom strome.“
„To nie je zas taký zlý nápad. Až nato, že už som veľmi dlho žiaden strom nevidel.“
„Hej. To je nepríjemné. Taký strom je vždy dobrá vec. Môžeš sa podeň skryť keď prší, alebo aj keď svieti slnko a môžeš sa na ňom obesiť, keď iné východisko už nie je.“
„Úplne s tebou súhlasím. Keď na nič iné tak určite je taký strom dobrý aspoň ako taká poistka. Že je tu nejaké riešenie, ktoré ti strom poskytuje vždy.“
„Presne tak.. Ešte že máme jeden druhého a takúto poistku vôbec nepotrebujeme.“
„Tak vidíš, ako sa to všetko na dobré obracia.“
„Aspoň, že tak.“
„Keď už sme sa o tom začali baviť. Pamätáš, ako sme míňali tú štetku?“
„Jasné. Bola škaredá ako noc.“
„Možno bola, ale tá tam stojí už pekných pár rokov.“
„Viem. Tiež som si ju všimol, keď sme okolo nej šli naposledy.“
„A všimol si si, aké mala modriny na rukách a nohách?“
„Hej, všimol, ale zato my nemôžme a nemôžme s tým ani nič spraviť.“
„Pokiaľ si to budeme nahovárať, tak určite nie.“
„Takže sa chceš vrátiť a pomôcť jej.“
„Keď bude chcieť.“
„Dajte mi pokoj. Hnusný úchyláci. Obidvaja. Keď vás tu zbadá môj pasák určite vás zabije a mňa zmláti.“
„Nezmláti, keď ťa tu nenájde.“
„Lenže on ma tu nájde, lebo s vami určite nikam nejdem.“
„Počuj. Vieš si ty vôbec ešte predstaviť život bez bitiek?“
„Čo to trepeš, debil? Jasné, že viem. Mňa bije len keď ,má dôvod.“
„A ako často má dôvod? Dvakrát za deň?“
„Daj mi s takými blbosťami pokoj ty idiot! Ja sa tu snažím zarobiť si na chleba.“
„A na koks. Ale tak fajn. Ako chceš. Vieš, len si stále pamätaj, že máš vždy na výber, že vždy máš aj inú možnosť a že ak budeš pokračovať v tom, čo robíš, tak onedlho sa aj tak znova uvidíme, či sa ti to páči, alebo nie.“
„Sranda, že si človek môže zvyknúť na každodennú bitku.“
„Sranda, že človek môže iného človeka každodenne biť.“
„Aj tak ju stále neviem pochopiť.“
„Nie? Tak si skús predstaviť, že by si sa teraz mohol vrátiť domov, kde by ťa nik nečakal a mal by si začať viesť takpovediac bežný život. Vrátil by si sa?“
„Na to je ťažko odpovedať. Lenže mne naša cesta bolesť nespôsobuje, zatiaľ čo tej žene áno.“
„Nie? a keď kráčaš celý deň až si večer necítiš nohy a si taký unavený, že by si zaspal aj postojačky, je to príjemný pocit, keď vieš, že ťa nečaká mäkká posteľ a že sa znova v pokoji nevyspíš?“
„No možno to nie je príjemný pocit, ale určite mi nespôsobuje fyzickú bolesť a okrem toho som si na to už tak zvykol že si tú bolesť ani poriadne neuvedomujem.“
„Tak vidíš. Neuvedomuješ. Ani ona si ju istotne už neuvedomuje a je spokojná tam kde je a s tým, čo má “
„Asi máš pravdu. Ale aj tak sme ju mohli vziať so sebou.“
„Vieš sám veľmi dobre, že nemohli.“
„Ešte možno nebol jej čas, ale týmto spôsobom života rýchlo príde.“
„Tým sa budeme zaoberať, keď ten čas nastane.“
„Všimol si si, že pri ceste začínajú rásť ovocné stromy?“
„Hej. A pri tom je to tu široko ďaleko samá skala a piesok. Vôbec to tu nevyzerá, že by tu vôbec niečo mohlo rásť. Nie to ešte také pekné ovocie.“
„Aj to sa stáva.“
„Aj to sa stáva?“
„Presne tak. Niekedy nájdeš niečo krásne tam, kde by si to najmenej čakal.“
„Aha. Takto si to myslel. Tak to áno. To sa stáva, to je pravda.“
„A nie je to až také zriedkavé. Napríklad ten chlapík čo sme ho stretli pri tej poslednej pumpe. Pamätáš, aký bol neumytý a aké mal špinavé šaty?“
„No jasné. Až mi bolo nepríjemné sa pri ňom zastavovať.“
„Viem. Ale keby si sa zastavil zistil by si, že je až neuveriteľne sčítaný a skutočne inteligentný. Takýto odev má len vo svojej pracovnej dobe. Veľmi dobre som sa s ním porozprával.“
„Skutočne? Ozaj na to nevyzeral. Ale ja nechcem nikoho odsudzovať. Koniec koncov ani nemôžem.“
„Ale môžeš. A neraz si to už aj urobil.“
„No možno vlastne aj hej. Ale nie schválne, alebo vedome. Proste som musel. Sám to vieš veľmi dobre.“
„Možno. Ale aj tak je chyba robiť to.“
„Je. Čo mam ale s tým spraviť? Viem, že to nie je správne, ale niekedy si proste nepomôžeš.“
„Lenže ty si v tomto musíš pomôcť. Ale neboj sa keď dôjdeme kam máme, so všetkým si budeš vedieť dať rady. Aj s oveľa ťažšími vecami.“
„Skutočne si to myslíš?“
„Keby nie, tak je celá naša púť zbytočná. A to nemienim dopustiť.“
„Môžem sa niečo spýtať?“
„Samozrejme. Veď preto ideme spolu.“
„Prečo ja?“
„Tak na túto otázku ti ja odpovedať nemôžem. A ani neviem. Odpoveď hľadaj vo svojom vnútri. Ja som ťa nevybral. Je to tvoja úloha, bol si na ňu predurčený dávno pred tým, ako som o tom ja alebo ty čo i len mohol tušiť. Rovnako ako ja a rovnako ako všetci predo mnou.“
„Myslel som si, že mi odpovieš takto nejako. Ale dúfal som, že nie. Pretože ja v sebe tú odpoveď nenachádzam hoci sa o to snažím už veľmi dlho.“
„Viem že sa snažíš. Možno práve preto si bol vybraný. Keby si bol voči svojej úlohe ľahostajný nebolo by to dobre.“
„Tak to je pekné, ale uspokojenie mi to neprináša žiadne.“
„Neboj sa. Keď budeš ty na mojom mieste a budeš po tejto ceste viesť toho, čo ťa zastúpi bude ti už všetko jasné a každá jedna otázka bude pre teba zodpovedaná.“
„A keď už sme teda pri tom, ako dlho to ešte potrvá?“
„Už len pár okamihov. Presnejšie kým prídeme k tej žene, ktorú vidíš tamto v diaľke. Je to ta prostitútka, pri ktorej si sa zastavil. Aj ona bola vybraná a predurčená. Predurčená k tomu, aby si tento krát vzala priveľkú dávku. Ona bude tvoja prvá...
Komentáre